Slovensko sa dostalo na začiatku roku 2012 do nezávideniahodnej situácií. V štátnom rozpočte diera ako svet a možnosti, ako ju zalátať minimálne. A navyše nás neustále straší predstava gréckej cesty. Do vyrovnaného rozpočtu nás tlačí Európska Únia. Od takéhoto stavu štátneho rozpočtu a verejných financií však máme ešte veľmi ďaleko. Štát má pred sebou jeden dôležitejší čiastkový cieľ. Slovensko musí dostať svoj rozpočtový deficit pod 3 % hrubého domáceho produktu. To znamená zníženie schodku verejných financií o 2 percentuálne body, čo v absolútnom vyjadrení znamená cca 1,5 miliardy eur. A to rozhodne nie je málo.
Konsolidácia verejných financií a živnostníci
Štát v minulom volebnom období konsolidoval rozpočet najmä šetrením a zvýšením dane z pridanej hodnoty. Možnosti šetrenie sa do veľkej miery vyčerpali, a teda nová vláda mala pri nich menej možností. Daň z pridanej hodnoty je zase pre sociálne orientované strany neprijateľným spôsobom zvyšovania daňovej záťaže, keďže jej výber sa dotýka všetkých skupín obyvateľstva. Nová vláda sa tak zamerala na zvyšovanie priamych daní, a teda aj firemných daní.
Koniec rovnej dane
Rok 2012 je rokom konca rovnej dane. V slovenskom daňovom systéme tento koncept zdaňovania prežil od roku 2004. Nová vláda sa však rozhodla zdaniť niektoré skupiny obyvateľstva vyššou sadzbou dane. Je však potrebné zdôrazniť, že rovná daň nemá nič spoločné s firemnou daňou. Fakt, že v minulosti malo Slovensku daň 19 % na všetko, neznamená, že rovná daň musí mať rovnaké percentuálne hodnoty úplne všade. Rovná daň je opakom progresívnej dane, a teda je uplatňovaná rovnaká sadzba dane pre všetkých daňovníkov. Toto sa mení pri fyzických osobách. Pri právnických osobách sa toto nemení, teda až na jednu výnimku. Vláda v roku 2012 zavádza špeciálnu daň pre veľké firmy, ktoré považuje za monopol. Táto daň by však mala mať dočasný charakter.
23% daň pre firmy
Vláda v súčasnosti navrhuje pre firmy daň 23 %. Ide o zvýšenie o 4 percentuálne body, keďže predtým bola daň na známych 19 percentách.
Snaha o zvýšenie priamej dane pre firmy na 23 percent vyvolala veľkú diskusiu medzi politikmi a ekonómami. Ak by Slovensko zaviedlo 23 % daň z príjmu pre firmy, stalo by sa tak z tohto pohľadu najmenej výhodnou krajinou pre podnikanie z celej strednej a východnej Európy. Všetky okolité krajiny ako Česko, Maďarsko či Poľsko zdaňujú firmy sadzbami nižšími ako 23 percent.
Zvýšenie dane na 23 % môže spôsobiť odchod firiem zo Slovenska, respektíve ich formálne prehlasovanie do okolitých štátov. Za najväčší problém takto vysokej dane zo zisku je považované zníženie atraktivity pre nových potenciálnych investorov. Po mnohé roky malo Slovensku najnižšiu daň pre právnické osoby s pomedzi tzv. Vyšehradskej štvorky. Takto by Slovensko stratilo podstatnú konkurenčnú výhodu. Pravdou však je, že veľké firmy táto zmena určite neprinúti k odchodu z krajiny. Zmeny sa dotknú najmä menších firiem, ktoré nie sú z pohľadu celej ekonomiky až tak dôležité.
Živnostníci a odvody
Do sanovania finančne rozvráteného majú byť zapojení aj živnostníci, a to formou vyšších odvodov. Živnostníci sú veľmi citlivou skupinou obyvateľstva, a tak tieto zámery vzbudili veľkú mieru nevôle. Živnostníkom sa majú zvýšiť minimálne odvody, ktoré v súčasnosti väčšina z nich platí. Celkovo ide o niekoľko desiatok eur. O snahu zvýšiť daňové a odvodové zaťaženie živnostníkov sa pokúšala už aj minulá vláda. Nakoniec bezúspešne. Živnostníci výhodný odvodový systém radi zneužívajú, čo vedie k nerovnováham medzi zamestnaneckým stavom a živnostnícky stavom. Dôsledkom sú napríklad veľmi nízke dôchodky živnostníkov, pretože na ne živnostníci pri minimalizácii odvodov neveľmi myslia.