Poľnohospodárstvo je veľmi ošemetnou časťou spoločnej európskej politiky. Poľnohospodárstvo a podpora farmárov je veľmi citlivou domácou politickou záležitosťou. Podpora vidieka patrí k významným nástrojom vlád pri nastoľovaní sociálneho zmieru. Efekt však v konečnom dôsledku nie je vždy úplne želaný.
Financovanie poľnohospodárstva z európskeho rozpočtu
Vo všeobecnosti panuje medzi ekonómami názor, že priame dotácie do poľnohospodárstva by sa mali znižovať. Teória však aj tu naráža na realitu, kedy najmä tradičné poľnohospodárske krajiny tvrdo atakujú akékoľvek snahy znižovať rozpočet pre poľnohospodárov. Na jednej strane stojí Francúzsku a Španielsko s bohatým poľnohospodárskym sektorom a na druhej strane napríklad Veľká Británia, ktorú rozhodne nepatrí ku krajinám poľnohospodárskeho charakteru.
Slovenských farmárov tieto politické súboje samozrejme takisto zaujímajú. Na rozdiel od napríklad ich nemeckých kolegov, slovenskí farmári dostávajú z Európskej Únie oveľa menej peňazí. Slovenská vláda sa však snaží tento hendikep odstrániť a dorovnávať priame platby poľnohospodárom.
Farmári môžu využívať aj rôzne ďalšie dotačné programy Európskej Únie. Eurofondy vytvárajú množstvo príležitostí pre slovenských farmárov. Jedným z rozmerov spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej Únie je aj ochrana životného prostredia. Bez ekologického pohľadu nie je možné pochopiť európsku poľnohospodársku politiku. EÚ sa platí poľnohospodárom aj za neobrábanie určitých častí pôdy.
Kritika dotačnej politiky EÚ – kritika podpory farmárov
Dotačný systém Európskej Únie v oblasti poľnohospodárstva vytvára množstvo absurdných situácií. Jedným z nich je aj čiastočná likvidácia slovenských farmárov. Slovenské podniky by mali mať výhodu oproti nemeckým najmä pre nižšie mzdy a nižšie daňové zaťaženie na Slovensku. Potravinárske výrobky z Nemecka sú však často lacnejšie ako slovenské. Príčinou sú vyššie dotácie nemeckým producentom. Takto sa na Slovensko napríklad dovážajú nemecké yogurty, ktoré likvidujú domácich výrobcov.