V politike sme pravidelne svedkami bojov o podobu zákonníka práce. Táto právna úprava definuje vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom. V tomto zákone nájdete rôzne obmedzenia pre zamestnávateľa – napríklad práce v sobotu, nedeľu, práce v školstve, v zdravotníctve a tak ďalej.
Zákonník práce definuje maximálnu týždennú pracovnú dobu. Pri bežných zamestnancoch je to 40 hodín, pri dvojzmennej prevádzke je to 38 a ? hodiny a pri trojzmennej je to 37 a pol hodiny.
Toto sú údaje o maximálnom pracovnom čase, čo znamená, že pracovný čas samozrejme môže byť aj kratší. Na kratší pracovný čas má nárok napríklad matka s dieťaťom mladším ako 15 rokov alebo dospelá osoba starajúca sa o blízku osobu.
Nepretržitý odpočinok
Zamestnávať musí zabezpečiť, aby zamestnávateľ mal medzi jednotlivými zmenami nepretržitý odpočinok po dobu minimálne 12 hodín. U mladistvých je táto hranica dokonca na 14 hodinách.
Nadčasová práca
Väčšinu zamestnancov zaujímajú nadčasové hodiny a príplatok s nimi spojený. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi nariadiť až 150 hodín nadčasov ročne. Tu má zamestnávateľ naozaj práce zamestnanca nútiť. Pokiaľ zamestnanec neposlúchne výzvu k nadčasovej práci v tomto rozsahu, dôsledkom môže byť aj prepustenie.
Celkovo však zamestnanec môže za celý rok odpracovať až 400 hodín nadčasov. Tu existujú výnimky napríklad v zdravotníctve, kde pracovníkom nad 50 rokov nie je možné nariadiť nadčasy. Pracovníci managementu, ktorí podpísali príslušné zmluvy, môžu odpracovať ročne až 550 hodín nadčasov.
Náhradné voľne za práce vo sviatok
Náhradné voľne za prácu nadčas alebo za prácu cez sviatok je určené zákonníkom práce. Za každý nadčas zamestnancovi patrí aj odmena vo výške 25 % jeho mzdy, pri nebezpečných povolaniach je to až 35 %. Ako už bolo povedané, nad 150 hodín nadčasov ročne, zamestnávateľ nemôže zamestnanca nútiť do nadčasov.