Otázka neznie ani, aký je rozdiel medzi paušálnymi a skutočnými výdavkami. Skôr by sme sa mali pýtať, ktorý systém účtovania je lepší.
Aj jednoduché účtovníctvo môže byť pre bežných živnostníkov zbytočne komplikované. Veď ktorý murár či iný živnostník si rád sadne k bločkom, faktúra?
Bežný podnikateľ musí vykonať účtovnú uzavierať a riadne viesť daňovú evidenciu. Skutočné výdavky si môže viesť každý živnostník. Čo je však dôležité, štát vytvoril inštitút zvaný „paušálne výdavky“.
Aký majú paušálne výdavky účel?
Je veľmi dobre známe, že štát sa snaží podporovať malých podnikateľov, takto sa mu minimálne podarí znížiť nezamestnanosť. Za jednu z najväčších prekážok podnikania sa považujú rôzne komplikácie s ním spojené. Sem rozhodne patrí aj účtovanie. Je potrebné si uvedomiť, že väčšina živnostníkov nie sú pravými podnikateľmi, teda u nich nedochádza k rovnakým činnostiam ako už iba pri stredných firmách. Pre bežného živnostníka je účtovníctvo nočnou morou. Samozrejme, každý živnostník si môže najať a zaplatiť externú účtovníčku či účtovníka. Toto však zase iba predražuje náklady na podnikanie, čomu sa štát snaží najmä pri malých podnikateľoch zabrániť.
Štát teda prišiel s paušálnymi výdavkami, kedy živnostník nemusí viesť účtovníctvo. Môže si ale pre vlastné potreby viesť jednoduché aj podvojné účtovníctvo. Nemusí však robiť účtovnú uzávierku či viesť daňovú evidenciu. Živnostník pri podaní daňové priznania využije paušálne výdavky. Dnes sú paušálne výdavky na úrovni 40 %. To znamená, že živnostník si znižuje základ dane práve o túto sumu. V minulosti boli paušálne výdavky odlišné pre remeselné a neremeselné živnosti. Remeselné živnosti mali až 60 % paušálne výdavky. Nedávno však došlo k zjednoteniu percentuálnej sadzy paušálnych výdavkov. Živnostník sa môže kedykoľvek rozhodnúť a zmeniť spôsob účtovania.