Komanditná spoločnosť je jednou z právnych foriem podnikanie na území Slovenskej republiky. Na rozdiel od živnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným či akciovej spoločnosti sa s ňou stretávame pomerne zriedka.
Charakteristika komanditnej spoločnosti
Komanditnú spoločnosť možno opísať ako niečo medzi živnosťou a spoločnosťou s ručením obmedzeným. V komanditnej spoločnosti dochádza k dvom typom ručenia: ručením svojím majetkom a ručením do výšky vkladu do spoločnosti.
Komanditná spoločnosť musí mať minimálne dvoch spoločníkov. Pričom jeden z nich je komandista (ručí iba obmedzene) a druhý je komplementár (ktorý ručí za spoločnosť absolútne). Na riadení firmy sa podieľajú iba komplementári.
História komanditnej spoločnosti
Hoci patrí medzi zriedkavé formy firiem, svojím vekom patrí k najstarším. Komanditné spoločnosti ako systém sa objavili už v 11. storočí v Taliansku. Spočiatku sa komanditné spoločnosti využívali iba v námorníctve. Komandand investoval do podniku svoj kapitál a ručil iba do výšky tohto kapitálu. Teda nakúpil tovar a dal ho svojmu spoločníkovi, ktorého úlohou bolo tento tovar predať. Komplementarista plne ručil za predaj tovaru a po návrate do prístavu sa s komandistom podelil o zisk.
Založenie komanditnej spoločnosti
Prvým krokom je tvorba obchodného mena. Tu platí minimum pravidiel. Názov musí špecifikovať právnu formu, teda musí obsahovať skratku kom. spol. Alebo k.s.
Komanditnú spoločnosť zakladajú minimálne dvaja spoločníci – komandista a komlementár. V oboch prípadoch platí, že sa môže jednať o fyzickú alebo právnickú spoločnosť.
Komanditná spoločnosť sa zakladá zakladateľskou zmluvou. Tá musí obsahovať:
- Obchodné meno a sídlo spoločnosti
- Určenie spoločníkov
- Predmet podnikania
- Určenie komplementárov
- Určenie komandistov
- Základné imanie
- Vklady jednotlivých spoločníkov
Minimálny vklad komandistu v komanditnej spoločnosti je zákonom určeným na 250 €.
Riadenie komanditnej spoločnosti
Komanditná spoločnosť je riadená komplementármi, ktorí môžu firma navonok zastupovať samostatne. Toto platí v prípade, že v zakladateľskej zmluvy to nie je riešené iným spôsobom. Komandisti majú na chod firmy relatívne malý vplyv, hoci o niektorých otázkach rozhodujú spolu s komplementaristami na základe väčšiny hlasov.
Rozdelenie zisku
V komanditnej spoločnosti dochádza k rozdeleniu zisku rovným dielom medzi komandistov a komplementárov. Toto platí iba v prípade, že v zakladateľskej zmluve nie je uvedené inak. Takže, polovica zisku ide komplementárom a polovica komandistom. Tieto polovičky sa následne pomerne delia medzi spoločníkov.
Zákaz konkurencie
Pri komanditnej spoločnosti sa zákaz konkurencia vzťahuje na komandistu. Toto platí iba v prípade, že zakladateľskej zmluve nie je uvedené inak.
Ručenie
Komplementári ručia celým svojím majetkom. Komandisti ručia do výšky svojho nesplateného vkladu. Po právnej stránke sa na komandistov nahliada rovnako ako na spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným.
Zánik komanditnej spoločnosti
K zrušeniu alebo zániku komanditnej spoločnosti dochádza v prípade, že:
- sa tak dohodnú komplementári
- rozhodnutím súdu
- premena spoločnosti na verejnú obchodnú spoločnosť.
Výhody a nevýhody komanditnej spoločnosti
Najväčšou výhodou komanditnej spoločnosti je fakt, že táto forma podnikania umožňuje združovať spoločníkov s rôznou úrovňou ručenia. Viac-menej ide o kombináciu živnosti so spoločnosťou s ručením obmedzeným. Komanditná spoločnosť sa tak hodí na špecifické druhy podnikania.
Nevýhody komanditných spoločností sú skôr individuálneho charakteru. Niektorým podnikateľom nemusí vyhovovať, že kapitálová účasť je oddelená od možnosti ovplyvňovať chod firmy. Vo všeobecnosti však môžeme za nevýhodu označiť relatívne nízke povedomie bežných ľudí o tejto forme podnikania.